Ak by sa voľby do Európskeho parlamentu konali dnes, uspelo by optikou volebného potenciálu až desať politických subjektov. Najväčšej deklarovanej potenciálnej podpore voličov sa dva týždne pred voľbami do Európskeho parlamentu teší SMER-SD.
So značným odstupom potom druhú pozíciu obsadila Sloboda a Solidarita tesne nasledovaná volebnými kandidátkami – OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti a Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.
Aktuálne meranie formou volebného potenciálu sa uskutočnilo v dňoch 18. 4. až 9. 5. 2019. Výberovú vzorku tvorilo 1 087 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania a národnosti.
Meranie formou volebného potenciálu ukazuje, koľko percent hlasov by daný politický subjekt mohol v súčasnosti v rámci daného mesta hypoteticky získať, ak by sa k nemu priklonili všetci ľudia, ktorí jeho voľbu reálne zvažujú a nevylučujú účasť vo voľbách. Do volebného potenciálu „strany (hnutia) A“ vstupujú len respondenti, ktorí nevylučujú účasť vo voľbách a zároveň uvedú spontánne danú „politickú stranu A“ ako hlavnú preferovanú alebo uvedú spontánne inú politickú stranu ako hlavnú preferovanú, ale povedia, že si v prípade svojej účasti nie sú celkom istí jej výberom a medzi ďalšími vážne zvažovanými uvedú „stranu A“, alebo neuvedú spontánne žiadnu politickú stranu ako hlavnú preferovanú a medzi vážne zvažovanými uvedú „stranu A“.
Do aktuálneho volebného potenciálu strany vstupujú len ľudia, ktorí potvrdia, že reálne a vážne zvažujú voľbu danej strany. Súčet všetkých volebných potenciálov nie je 100 percent. Človek, ktorý vážne zvažuje voľbu „strany A“ a „strany B“, je potenciálnym voličom oboch z nich. Ukazovateľ aktuálneho volebného potenciálu je nutné chápať pre každú stranu oddelene.
Výskum volebného potenciálu neukazuje možný výsledok volieb, ale ukazuje šance daného subjektu u zvažujúcich voličov. Ľudia v ňom nevyberajú jednu stranu (prípadne hnutie či združenie), ktorej by dali svoj hlas, ale oznamujú svoju voľbu volebnej kandidátky, o ktorej vážne uvažujú. Ide len o hlasy od občanov, ktorí nevylučujú svoju účasť vo voľbách. Súčet vo výskume volebného potenciálu tak nemusí zodpovedať sto percentám.
Najväčšej potenciálnej podpore voličov sa na prelome apríla a mája teší strana SMER-SD s volebným potenciálom 22,5 percenta. S odstupom druhá najvyššia potenciálna podpora (až 14,3 percenta potencionálnych voličov) je vyjadrovaná strane Sloboda a Solidarita. Tretí najväčší volebný potenciál má volebná kandidátka OĽaNO – 13,9 percenta tesne nasledovaná subjektom Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko s deklarovaným volebným potenciálom až 13,8 percenta.
Z aktuálneho výskumu vyplýva, že vo voľbách do Európskeho parlamentu by sa v máji tohto roku zúčastnilo 18,1 percent oprávnených voličov (pre porovnanie – v roku 2014 bola voličská účasť 13,05 percenta).
Piaty najväčší volebný potenciál, 12,3 percenta, má potom kandidátka SME RODINA – Boris Kollár, za ktorou nasleduje koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia s nameraným volebným potenciálom 11,8 percenta.
Siedmy najvyšší volebný potenciál má hnutie KDH, ktorému vyjadrilo podporu v rámci volebného potenciálu 9,9 percenta opýtaných. Nasleduje volebná kandidátka SNS s potenciálom 8,1 percenta voličov.
Skupinu politických zoskupení s viac ako päťpercentnou podporou nutnou na zisk mandátov v Európskom parlamente uzatvára zoskupenie DOPRAVA (5,2 percenta volebného potenciálu) a formácia MOST-HÍD so ziskom 5 percent volebného potenciálu.
Blízko nutnej päťpercentnej hranice je kandidátka SMK-MKP so zmeraným potenciálom 4,7 percenta. Ostatné strany ju nasledujú s odstupom – ide o koalíciu Komunistická strana Slovenska a VZDOR – strana práce s 2 percentami volebného potenciálu a volebnú kandidátku Strany zelených Slovenska s volebným potenciálom 1,5 percenta.
Celú správu a infografiku si vo formáte PDF môžete stiahnuť TU.
Medializácia:
Pravda.sk:
Prieskum: Do Európskeho parlamentu by sa dostalo 10 strán